Pozrime sa na priebeh poslednej kritickej zimy. Koncom roku 2011 bolo teplé počasie a vydržalo aj v januári. Priebeh celej zimy 2011/12 bol suchý a vlastne stále bez snehu. Na konci februára udrel mrazy, ktoré v stredných Čechách dosiahli až pod -20 °C. Prišli dve vlny po troch dňoch s asi týždennou prestávkou. Pridal sa vysušujúci vietor. Ruže, najmä na voľnom priestranstve, trpeli. Priebeh jari bol potom celkom normálny, ale posledné aprílové dni nastalo horúco skoro k 30 ° C, padali rekordy. Ruže rýchlo rašili, niekedy z jediného púčika, ktorý zimu prečkal. Nikto už nič zlé nečakal, ale stalo sa. Po dvadsiatom máji teplota na dva dni klesla na –4 °C. Čerstvo narazené výhony ruží boli spálené, a pretože to boli výhony už posledné, ruže vymŕzali definitívne. Konečný stav bol však dlho nejasný, pretože ruže napríklad ešte začali rásť, ale neskôr zakrpateli, žltli, zavadali a zasychali.
Zdroj: Youtube
Z hľadiska strát na ružiach určite vtedy najhoršie dopadli stredné Čechy, kde bola v mnohých plochách zničená väčšina rastlín. Trochu lepšia bola situácia v Hradci králi av Olomouci. Na južnej Morave som síce mrazové škody videl, ale neboli už zničujúce. Naproti tomu na Českomoravskej vrchovine (kde bol sneh), v Bratislave aj vo Zvoleni bola zima pre ruže vlastne priemerná. Určite viac zmrzli desiatky rokov staré ruže (aj tie riadne rezané a omladzované), než dvojročné alebo trojročné.
Z hľadiska odrôd ruží sa len potvrdila chúlostivosť u tých, o ktorých to už dlho vieme. Ďalej až k zemi vymrzla veľká väčšina ruží pnúcich, ale po tomto nútenom zmladení do konca vegetačnej sezóny zregenerovala.
Kruté straty
Nečakane kruté straty sme však zaznamenali aj medzi novými odrodami ruží pôdopokryvných, čo zrejme súvisí s ich intenzívnym opakovaným kvitnutím až do neskorej jesene, najmä ak toto ešte bolo podporované hnojením. Na druhú stranu musím pochváliť odolnosť drobnokvetých polyantiek z tridsiatych rokov 20. storočia. Svoju mrazuvzdornosť tiež potvrdila väčšina rugosa hybridov, ruží sadových a botanických druhov.
Možno vás napadne otázka, či vtedy mohol prezieravý pestovateľ škodám zabrániť. Odpoveď znie – prakticky nemohol. Bežne vykonávané prihrnutie ruží, nastielanie drvenou kôrou, tienenie čečinou či ohýbanie stromčekových ruží s ponorením korunky do pôdy sa v tak kritickej zime aj jari ukázalo ako skoro neúčinné. Je zaujímavé, že na krutú zimu doplatili z okrasných u nás bežne pestovaných rastlín ruže vlastne najviac. Podobne zdecimované boli plochy nízkych skalníkov a levandulí. Vedľa až k zemi pomrznutých pnúcich ruží však stáli nepoškodené statné vistárie, ktoré sa zrejme nenechali na pučanie vyburcovať predčasne. Rastliny si jednoducho zase raz dovolili nedodržať naše predstavy.
Ako ruže pripraviť čo najlepšie?
- Pred výsadbou sa dôkladne zoznámte s mierou mrazuvzdornosti odrody a porovnajte ju s pomermi na svojej záhrade pri zohľadnení nadmorskej výšky.
- Nekupujte sadenice vypestované v miernych podmienkach južnej Európy alebo práve prenesené zo skleníka.
- Ruže vsádzajte na jeseň, teda v októbri av novembri. Jarné stávkovanie a presádzanie ruží robte naozaj len v najnutnejšom prípade. Slabé ruže zimujú zle.
- Ruže nepatria do tieňa alebo na veterné miesta. Výsadbu tiež neprehusťujte, záhonové ruže dávajte asi 50 cm od seba.
- Sadenice by mali byť vysadené asi o 5 cm hlbšie, než rástli v škôlke. To platí pre ruže očkované aj rezkované, pre sadenice jednoducho korenené aj kontajnerované. Pri ďalšom pestovaní sa snažte, aby ste pri zemi, kde ich môžete chrániť, mali dostatok púčikov.
- Po výsadbe ruže dôkladne zalejte.
- Pred premrznutím pôdy, čo býva obvykle začiatkom decembra, ruže novo vysadené aj staršie zasypte vedierkom kompostu. Je to vhodnejšie ako obyčajné prihrnutie, kedy sa korene odkrývajú z boku.
- Ruže na jeseň nikdy radikálne nerežte. Urobíte síce veľký poriadok, ale kríky ohrozujete väčším vymrznutím.
- V predjarí ruže vždy odhrňte, prebytočnú pôdu odneste. Inak kríky po rokoch doslova „utopíte“.
- Všetky novo vysadené ruže v predjarí radikálne zostrihnite na výšku 10 až 15 cm. Tým docielite žiaduce vetvenie.
- V ďalších rokoch ruže režte podľa skupiny, do ktorej patria. Veľkokveté záhonové opäť až takmer k zemi, iné záhonové asi na polovicu pôvodnej výšky. Ruže pnúce a sadové priebežne omladzujete vyrezávaním najstarších výhonov tesne pri zemi.
- Pnúce ruže a ruže pestované v stromčekovom tvare po celý rok dôsledne vyväzujte k opore, inak sa rady nalomia a neprezimujú.
- Dusíkaté prihnojovanie ruží ukončite v júli, neskôr je vhodné prihnojenie draslíkom v bezchlórovej forme.
- Ruže pestované v nádobách pred zimou zapustite do zeme, ruža miniatúrna je okrem pôdy vhodné prekryť aj čečinou.
Autor Jiří Žlebčík je botanik. Už celé desaťročia sa venuje výskumu a pestovaniu rastlín vo Výskumnom ústave Silva Taroucy pre krajinu a okrasné záhradníctvo, ktorého súčasťou je aj mimoriadne inšpiratívna, verejnosti prístupná Dendrologická záhrada. Viac na Dendrologickazahrada.cz
Zdroj: časopis Receptár, Dendrologickazahrada.cz