Čo je vlastne pitahaya zač? Kaktusový rod Selenicereus obsahuje celkom 15 druhov, ktoré rastú v trópoch Ameriky, od Mexika po Kolumbiu, vrátane Antíl. Pre veľké a chutné plody sa pestuje niekoľko z nich, najčastejšie Selenicereus undatus. U tohto druhu nie je známy presný pôvod, pestovali ho a šírili už dávne indiánske národy, a tak sa len predpokladá, že sa voľne vyskytoval vo vlhkých lesoch medzi Mexikom a Kostarikou.
Zdroj: Youtube
Tieto popínavé kaktusy môžu v prírode dorastať až úctyhodných desiatich metrov, kedy sa plazia po kameňoch alebo šplhajú na stromy. Na plantážach takých rozmerov obvykle nedosahujú a nie je to ani praktické kvôli zberu. Pitahaya nie je trochár v žiadnom ohľade a nešetrí ani na kvetoch. So svojou priemernou veľkosťou medzi dvadsiatimi piatimi až tridsiatimi centimetrami sa môže chváliť jednými z najväčších kvetov sveta, na pohľad veľmi elegantnými. Veľké biele kvety navyše veľmi príjemne vonia, a to si užívajú predovšetkým opeľovače – čo bývajú netopiere a mory. Tento kaktus totiž kvitne v noci, kvety otvára pred súmrakom a na druhý deň dopoludnia už vädnú. Vôňa a svetlá farba kvetov v noci uľahčuje opeľovačom orientáciu.
Od chvíle, keď kaktus vykvitne, ľudskí i zvierací labužníci netrpezlivo vyčkávajú jeden až dva mesiace, kým začnú dozrievať plody. Temne ružová mnohosemenná bobuľa sa nedá s čímkoľvek pomýliť. Tvarom a veľkosťou sa podobá ľudskému srdcu, šupka je hladká a najčastejšie tmavo ružová so zelenými zdužnatelými listeňmi. Práve listene pripomínajúce dračie šupiny dali ovociu ľudové meno „dračie ovocie“. V obchodoch sa najčastejšie predávajú plody označené pitahaya blanca, čo znamená biela. Ako k tomuto menu prišla? Odpoveď je jednoduchá, hoci má táto odroda šupku sfarbenú výrazne ružovú, takmer až červenú, po rozkrojení na vás čaká biela dužina s malými čiernymi semienkami. Občas je možné v obchodoch uvidieť plody pitahaya amarilla, Ktorá prekvapí žltou farbou šupky. „Dračie šupiny“ sú oveľa menšie, farbu dužiny si podržala bielu. Farebne ide teda o obrátenie vaječného bielka a žĺtka. Nie je to kultivar, ale blízko príbuzný Selenicereus megalanthus. Zatiaľ sa komerčne pestuje oveľa menej. Najväčším rebelom je bez debát pitahaya rojas červenou šupkou i dužinou, ktorá je kultivarom opäť S. undatus. Avšak aj túto farebnú revolucionárku v obchode stretnete len zriedka, skôr v trópoch. A je to škoda, chuťou je totiž zo všetkých farebných odrôd najvýraznejšia práve ona.
Je to sezónne ovocie, celá plantáž plodí naraz a plody sa na trhu objavujú iba v určitých mesiacoch. Pokiaľ si chcete na dračom ovocí pochutnať, s najväčšou pravdepodobnosťou na ne v regáloch narazíte pred Vianocami a počas zimy. Čo je trošku paradox, pretože pitahaya má široké využitie prevažne v studenej kuchyni, nakrájaná do šalátov alebo namixovaná do nápojov. Nič nepokazíte ani tým, keď ju rozkrojíte a jednoducho vyjete lyžičkou. Na tepelnú prípravu nie je vhodná, je totiž veľmi vodnatá. Až deväťdesiat percent plodu tvorí voda, vo zvyšných percentách hľadajte veľké množstvo železa, vápnika a fosforu. Nešetrí ani na vitamíne C a na vláknine.
Chuť dračieho ovocia sa môže veľmi líšiť podľa odrody, doby zberu a fázy zrelosti. Dajte si pozor na nedozreté kusy s nevýraznou chuťou, zrelá pitahaya by mala mať sladko trpkú osviežujúcu chuť. Ide teda o plod, ktorý sa v čase Vianoc, cukroviniek a kaprov príliš nepresadí. Za pokus to však stojí.
Pre svoje obzvlášť aromatické kvety sa využíva aj ako okrasná rastlina na záhradu, predovšetkým v trópoch Ameriky. V Ázii sa pestuje tiež, ale hlavne na ovocie. Plantáže tejto úžitkovej rastliny na prvý pohľad skutočne prekvapia. Aziati sú veľmi praktickí a zistili, že pre ľahký zber nie je nutné pestovať dlhé neusporiadané „hady“ stoniek. Kaktusy na poliach majú vyvedené na konštrukciách tak, že z diaľky pripomínajú malé stromčeky s bohatou korunou. Až zblízka, zvlášť kvitnúce a plodiace, nezaprú svoju totožnosť. Celá plantáž obvykle kvitne aj plodí naraz, niektoré odrody môžu byť skoršie, iné neskoré, záleží tiež, v ktorej krajine sa plantáž nachádza.
Pokiaľ vás náhodou záhradnícka duša ponúka skúsiť si dračie ovocie vypestovať, dlho si to rozmyslite. Do bytov tento kaktus nie je vhodný pre svoje veľké rozmery a ihlicovito ostré tŕne, ktoré veľmi bolestivo pichajú. Selenicereus undatus potrebuje tropické teploty, ktoré neklesnú pod 10 ° C, dostatok slnečného svitu a aspoň miernu zálievku aj v zime. Kvety a plody vytvoria až potom, čo dosiahne značnú veľkosť.
Zdroj: časopis Receptár
