Veľký pozemok znamená veľa priestoru a možností, ale aj náročnú prácu s veľkým rozsahom. V Lysolajoch sa v priebehu rokov zrodil veľkorysý projekt záhrad na miestach, kde by ste predtým len ťažko hľadali sviežu zeleň.
V roku 2013 sa začala písať nová rozkvitajúca etapa veľkého deja. Predtým tu bola vykopaná pieskovňa, z ktorej sa následne stalo futbalové ihrisko. Po jeho zániku v 90. rokoch 20. storočia priestor pripomínal mesačnú krajinu so záplavou drevín. Hoci by sa mohlo zdať, že zakladateľ záhrady urobí za touto divokou históriou hrubú čiaru a prejde ku kultivovanému poriadku, opak je pravdou. Hoci sa nepôvodným rastlinám vyslovene nebránil, dôležitou témou sa stal návrat pôvodných druhov, ktoré sú pre lokalitu typické. Spojil tak pôvodnú podobu prírodnej krajiny s usporiadaným svetom záhradných rastlín, ktoré poskytujú podívanú od jari do zimy.
Druhová rozmanitosť
Prvé časti projektu, ktorý v skutočnosti ešte nie je celkom dokončený, začali vznikať už pred rokmi. Vtedajším želaním majiteľa bolo, aby záhrada bola pestrá a atraktívna počas celého roka. Keďže nie je zástancom minimalistických veľkoplošných výsadieb jedného druhu drevín alebo trvaliek, rozhodol sa pre druhovo bohatú mozaiku, ktorá by bola do istej miery sebestačná.
Niektoré z pôvodných drevín, ktoré vytvárajú zelenú clonu na západnej a severnej strane hranice pozemku, boli zachované. Okrem jaseňov (Fraxinus excelsior) a orechov kráľovských (Juglans regia) sa v záhrade nachádzajú jednoročné javory mliečne (Acer platanoides) a brezy biele (Betula pendula). Na západnom svahu nájdete okrem iných stromov aj viackmennú jabloň (Malus), starú odrodu pripomínajúcu pôvodný porast za bývalým ihriskom.
Hoci v záhrade rastie veľa kultúrnych rastlín, majitelia vysádzajú aj pôvodné druhy, ktoré sa tu už vyskytujú alebo sa sem vracajú. Okrem hrabov (Carpinus betulus), bukov (Fagus sylvatica) a javorov (Acer campestre) postupne pribudli duby letné (Quercus robur). Navrátilcom medzi ihličnany je tis červený (Taxus baccata), ktorému sa darí v tieni v podraste iných stromov. Tieto stromy si našli svoje miesto najmä na západnom svahu, kde pôvodne rástol expanzívny agát (Robinia pseudoacacia). Tie sa museli čiastočne vyrúbať.
V pohybe
V blízkosti parku Kaménka postupne vzniká Lysolajská záhrada podľa projektu Jána Kotlára z Cembra.
Jej významným prvkom je jazierko v centrálnej časti. Poskytuje osvieženie v letných mesiacoch a vytvára prirodzené prostredie pre prežitie drobných živočíchov, ktoré tu žijú v hojnom počte.
Ani po desiatich rokoch nie je dokončená, hoci záhrada priľahlá k domu bola dokončená pred deviatimi rokmi. Odvtedy sa projekt rozrástol o ďalšie kompozičné celky zasahujúce do širšieho okolia. V budúcnosti sa plánuje ich sprístupnenie verejnosti. Okrem petangu si verejnosť bude môcť užiť aj ďalšie športy a aktivity, ktoré tento multifunkčný priestor umožní. Návštevníci si budú môcť vychutnať aj občerstvenie v miestnej kaviarni vybudovanej hneď vedľa petangového ihriska.
V budúcnosti sa záhrada rozšíri o štepnicu ovocia a záchrannú stanicu pre hendikepované zvieratá.
Prírodné materiály
V prípade záhrady Lysola bolo potrebné zohľadniť úplne inú mierku, ako sa zvyčajne používa v rodinných záhradách. Dobrým pomocníkom sú vhodné materiály, najmä prírodný kameň. Použil sa nielen na výstavbu spevnených plôch, ale aj ako hlavný materiál pri výstavbe zapustenej relaxačnej záhrady na západnej strane domu alebo okolo jazierka. Veľké kamenné bloky sa museli spracovať mechanizáciou, ale vďaka starostlivému umiestneniu vyzerajú, akoby tam boli odjakživa. Každý kameň je sám o sebe pastvou pre oči. Na povrchu niektorých z týchto obrov sa trblietajú kryštáliky minerálov, čo je pri pohľade zblízka zaujímavý prvok.
Šport a relaxácia
Hoci bolo jasné, že pozemok by bol ideálny na záhradu, bolo potrebné zvážiť pomerne radikálne terénne úpravy. Neobišlo sa to bez navážky novej zeminy, ktorá chýbala vo vyťaženej pieskovni. Výsledkom boli upravené násypy na južnej strane pozemku, ktoré v kombinácii s vysadenými stromami najlepšie napomáhajú súkromiu. Okrem toho upravený násyp poskytuje pekný výhľad na záhradu, ktorá je rozdelená do niekoľkých tematicky odlišných kompozičných celkov.
Na pozemku nechýbali ani terénne úpravy na západnej strane domu, kde bolo potrebné vyriešiť prepojenie suterénu s vonkajším priestorom. Výsledkom je intímna záhrada, ktorá je pri pohľade z okolia takmer nepostrehnuteľná, pretože je niekoľko metrov zapustená. Vzniklo tak skvelé miesto na oddych nielen v záhradných kúpeľoch. Systém gabiónových konštrukcií a kamenných schodísk spájajúcich rôzne výškové úrovne pomohol zvládnuť prevýšenie terénu.
Svahy boli následne spevnené veľkými kamennými blokmi, čím vznikla skalka veľkolepých rozmerov. Okrem tradičných skalničiek sa tu nachádza aj množstvo drevín na čele s rôznymi druhmi a odrodami magnólií (Magnolia), ktoré v jarných mesiacoch rozjasňujú túto časť záhrady farbami. O niekoľko mesiacov neskôr ju v plnom lete vystriedajú okrasné trávy a trvalky. Len kúsok od tejto časti sa nachádza detské ihrisko chránené pôvodným upraveným valom. Aj tento svah počas sezóny hýri farbami, a to vďaka veľkým skupinám nenáročných kríkov na čele s pôvodnou botanickou ružou Hugo (Rosa hugonis). Najzápadnejšiu časť lokality pokrývajú výsadby pôvodných drevín, ktoré sú doplnené novými pôvodnými drevinami. Táto prirodzená zelená kulisa spája záhradu so širšou krajinou.
Pre všetky zmysly
K samotnému domu vedie žulová cesta. Veľmi dobre ladí s výsadbou vzrastlej levandule úzkolistej (Lavandula angustifolia), ktorá túto časť napĺňa príjemnou vôňou. Aj tu bolo potrebné zabezpečiť súkromie pomocou upravených kopcov s vysadenými stromami. V okrajovej časti záhrady sa nachádzajú najmä rôzne druhy borovíc (Pinus) podsadené kobercom vresovcov v kombinácii s rododendronmi (Rhododendron), ktoré v apríli a máji zaplavujú záhradu pastelovými farbami. Na prvý pohľad upúta solitér v trávniku, kuklík japonský (Cercidiphyllum japonicum). Tento druh je obzvlášť nápadný na jeseň, keď sa jeho listy sfarbia do sýtočerveného odtieňa. Jeho opadané suché listy navyše voňajú po škorici, takže si záhradu môžete vychutnať naozaj všetkými zmyslami.
Pokusy a omyly
Ani v Lysolajskej záhrade nebolo všetko jednoduché. Plocha pieskoviska má totiž dosť nesúdržné podložie, čo ovplyvnilo niektoré výsadby. Kým na niektorých miestach bolo vďaka priepustnému piesočnatému podložiu potrebné pestovať rastliny, ktoré boli vyslovene odolné voči suchu, na iných miestach záhadne odumierali. Po čase sa ukázalo, že doslova stáli vo vode. Problém spôsobovali dôkladne ukryté vrstvy hliny. Na týchto zamokrených miestach sa darí solitérnej vŕbe (Salix alba) v kultivare „Tristis“, ktorá je dokonale prispôsobená zamokrenej pôde. Okrem toho odčerpávaním vody postupne upravujú pôdne podmienky, takže aj na tieto ťažko prístupné miesta sa postupne vrátia zelené druhy, ktoré by predtým nemali šancu.
Táto stránka
Tento článok vyšiel v časopise House & Garden 7/23.