Palmy sú pre človeka nielen estetickým potešením, ale aj veľmi dôležitými úžitkovými rastlinami. Bez tria paliem olejnej, datľovej a kokosovej si snáď trópy ani nemožno predstaviť. Palmy však človeku dávajú oveľa viac – listy a vlákna na pletenie najrôznejších predmetov, jedlé plody a semená, palmovú miazgu, drevo, vosk z listov aj potravinu – lahôdku v podobe palmového srdiečka.
Zdroj: Youtube
O univerzálnom využití kokosových paliem ste si mohli prečítať v minulom čísle, teraz sa zblízka pozrieme na datľovník a palmu olejnú. Do známeho rodu datľovník (Phoenix) patria prekvapivo neznáme a zaujímavé druhy. Rod obsahuje zrejme 13 druhov rozšírených od makaronézskych ostrovov západne od Afriky (Kanáre, Kapverdy) cez celú Afriku a južnú Áziu až na Filipíny. Datlovníky sa vyskytujú aj v najjužnejšej Európe. Zaujímavý je aj rozsah ekologických nárokov jednotlivých druhov rodu, pretože medzi nimi nájdeme druhy suchomilné aj močiarne, rýdzo tropické aj schopné zvládať teploty pod bod mrazu. Podľa druhu sú to robustné aj bezkmeňové palmy, suchomilné aj močiarne. Majú sperené listy. Väčšina druhov je dvojdomých, plody sú podlhovasté, u väčšiny druhov nejedlé.
Datlovníky sú jedny z najrozšírenejších paliem a pestujú sa prakticky po celom svete. Datľovník pravý, datľovník kanársky a Theophrastov či iné suchomilné druhy nájdeme v oblastiach trvalo alebo sezónne suchých, kde ale býva spodná voda. Veľmi často sa vysádzajú na nábreží, okolo pláží a kolonád pri mori. Z vlhkomilných datlovníkov sa najčastejšie stretneme s krásnym, jemným, iba trojmetrovým druhom Phoenix roebelenii, ktorý je doma v močiaroch rieky Mekong. Ako okrasu ho zbadáme všade vo vlhkých a monzúnových trópoch, kde zdobia parky, vchody budov, pestuje sa v nádobách vo verejných aj v súkromných záhradách.
(Phoenix dactylifera) vytvára kmeň vysoký až 30 metrov, pokrytý zvyškami stopiek už odumretých listov. Sperené listy na vrchole bývajú dlhé 3 až 6 metrov. Samčie kvety vyrastajú z úžľabia listov, samičie v latovitých kvetenstvách. Plodom je datle, ktorú netreba predstavovať.
Datlovník pravý je pozoruhodný aj botanicky, pretože dodnes sa špekuluje o jeho pôvode – či sa naozaj jedná o botanický druh alebo či vznikol už v Mezopotámii (správy o pestovaní Asýrčanov a Egypťanov máme zo 4. tisícročia pred Kristom), a to pravdepodobne skrížením afrického Phoenix reclinata s ázijským cukrodarným P. sylvestris. Tradičná kultúra sa prejavila aj tým, že dnes existuje niekoľko stoviek kultivarov datľovníka. Mladá palma začína plodiť v ôsmom roku života, najúrodnejšie obdobie má okolo tridsiateho roku, kedy dáva 50 až 80 kg datlí. Po osemdesiatke plodiť prestáva.
Datle sú nielen obľúbené ovocie, ale v severnej Afrike a na Blízkom východe jedna zo základných potravín. Jej sa čerstvé aj sušené, melie sa z nich múka, tvorí základ vína, ktoré možno získať aj zo sladkej šťavy vytekajúcej z narezaných samčích kvetenstvo. Mladé listové základy sa jej ako zelenina az listov samotných sa pletú rohože, vaky a klobúky. Hovorí sa, že dobrá arabská gazdiná zvládne variť mesiac z datlí bez toho, aby nejaké jedlo opakovala.
Hoci je datľovník pravý snáď najčastejšie pestovanou palmou, do bytu ho nemožno odporučiť. Semená klíčia neobyčajne ochotne, semenáčiky sa majú k svetu a rastú veľmi rýchlo – no ao pár rokov sa z nich stávajú veľké obludy s ostro tŕnistými stopkami a tuhými listami, ktoré si váš byt zaberajú pre seba. Sú takmer nezničiteľné, vydržia nepresadenie, malý kvetináč, zabúdanie zálievky aj zatienenie, len sú čím ďalej škaredšie.
Palma, o ktorej sa veľa hovorí, sama o sebe nemôže za ničenie indonézskych a malajzijských pralesov. Vôbec tam totiž nepatrí. Do velebeného aj preklínaného rodu Elaeis patria dva druhy olejových paliem – tá častejšie pestovaná sa volá Elaeis guineensis a pochádza zo západnej Afriky, kde rastie roztrúsene v tropických dažďových lesoch a predstavuje dôležitú zložku potravy pre zvieratá. Druhá, menej známa a menej vysádzaná na nepôvodné miesta, je Elaeis oleifera, ktorá je doma v daždivých nížinách tropickej Ameriky od Hondurasu po Peru a amazonskú Brazíliu. Plantáže paliem však ľudia vsádzajú predovšetkým vo vlhkých trópoch Ázie. Trpí tak predovšetkým príroda Malajzie a Indonézie, povestný průšvih znamená na Borneu a Sumatre.
dorastá do výšky asi 20 metrov, kmeň má pokrytý zvyškami listových pošv. Lichosperené listy sú až sedem metrov dlhé a majú otŕnené stopky. Z úžľabia listov na kmeni vyrastajú veľké laty kvetenstva – buď samčie, alebo samičie. Samčie kvety sú veľmi bohaté na peľ, ktorý ľahko vonia anízom. Samičích kvetenstvo palma vytvára päť až desať, po opelení sa v každom môže vyvinúť 800 až 2000 plodov (kôstkovíc). Jedno zrelé plodenstvo dorastá do hmotnosti až 45 kg.
Palmy bujne rastú v prvých rokoch, plodiť začínajú okolo siedmeho roku. Vyšľachtené kultivary sú však rýchlejšie. Vrchol plodnosti je okolo 15. roku, po 25. roku palma prestáva plodiť a odumiera. Spotrebu živín a vody majú tieto palmy tak vysokú, že vyčerpajú aj veľmi bohaté sopečné pôdy.
Zdroj: časopis Receptár
